Kam ísť a ako sa na ňu adekvátne pripraviť?

Chystáte sa na skorú jarnú túru a neviete kam sa vybrať a čo všetko budete potrebovať? Pripravili sme si pre vás niekoľko tipov a rád, vďaka ktorým sa vrátite domov spokojní a zdraví. Hoci má turistika v marci svoje kúzlo, nie je taká populárna ako letná. Mnohých odrádza ešte chladné počasie a vietor, či šmykľavé a zablatené chodníky. Správna výbava vám taktiež umožní pripraviť sa na každú situáciu, ktorá môže počas túry nastať. Pokiaľ nemáte so skorou jarnou turistikou veľa skúseností, odporúčame začať s kratšími túrami, ideálne na chodníkoch, ktoré už poznáte. Poradíme vám päť tipov na turistické trasy v Košickom kraji, ktoré sú prístupné aj v marci.

Zádielska dolina a tiesňava

Zádielska dolina je vhodná na turistiku v každom ročnom období. Túra do Zádielskej doliny nie je vôbec náročná a zvládnu ju aj malé deti. Dolinu vytvoril Chotárny potok nazývaný aj ako Blatný potok v mohutných vápencových vrstvách. Zádielska dolina ponúka počas skorej jari krásne pohľady na skalné útvary, ktoré v letnom období obyčajne ukrýva bujná vegetácia. Z kamenných útvarov vás tu svojim tvarom zaujme 105 metrov vysoká Cukrová homoľa, ktorá bola vymodelovaná erozívnou činnosťou vody. Je to najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. Taktiež v skalách Zádielskej doliny môžete obdivovať jaskyne, z ktorých najznámejšie sú Kostrová, Kráľovská, Stará jaskyňa a Bobková jaskyňa. V súčasnosti poznáme v Zádielskej tiesňave približne 120 jaskýň. Musíte však brať do úvahy, že v dolinách sú teploty omnoho chladnejšie a preto je potrebné sa dobre obliecť. Jedným z riešení je si zaobstarať kvalitné termoprádlo a teplé nepremokavé oblečenie i obuv.

Kojšovská hoľa

Kojšovská hoľa je výborné miesto na celoročnú turistiku. Výhľadový vrch nazývaný aj Kojšovka sa nachádza približne 25 km od mesta Košice smerom na západ. Jeho nadmorská výška je 1246 m n.m. Na jeho širokom lúčnom vrchole sa nachádza meteorologická stanica, ktorá bola vybudovaná v roku 1988. Najlepšou pešou turistickou trasou na Kojšovskú hoľu je asfaltová cesta zo Zlatej Idky, ktorá vás zavedie až ku horskej chate Erika. Táto trasa sa zapáči aj vašim deťom, no je potrebné byť na ňu pripravený. Počas výstupu na vrchol odporúčame použiť trekingové palice, ktoré vám pomáhajú udržať si stabilitu pri stúpaní i klesaní. Odľahčia námahu kĺbom, svalom a znižujú riziká zranení v nestabilnom teréne.

Chata Lajoška

Ďalšou turistickou atrakciou, ktorú odporúčame navštíviť je horská chata Lajoška. Je to obľúbené turistické miesto, ktoré víta svojich hostí celoročne a poskytuje tiež ubytovanie a stravovanie. Chata Lajoška sa nachádza na hornom okraji strmej lúky v nadmorskej výške 908 m n.m. pod vrcholom Prednej holice. Je dôležitým turistickým objektom priamo na hlavnom hrebeni Volovských vrchov na trase červenej turistickej značky nazývanej Cesta hrdinov SNP. Spomínaná trasa začína v rekreačnom stredisku Jahodná. Do strediska Jahodná sa pohodlne doveziete pravidelnou autobusovou linkou č. 14 MHD s nástupom od zastávky Havlíčkova (MČ Košice Sever).

Vrch Skalisko a chata Volovec

Jedným z najkrajších turistických vrcholov Slovenského rudohoria je vrch Skalisko. Je najvyšším bodom rozsiahleho a hôľnatého vrchu Volovec a druhým najvyšším vrchom pohoria Volovské vrchy. Ponúka jedinečný kruhový výhľad, ktorý nesklame ani počas skorej jari. Za priaznivého počasia je odtiaľ možné pozorovať Levočské vrchy, Vysoké tatry, Nízke Tatry, Branisko, Stolické vrchy, Revúcku vrchovinu, Slovenský kras a vrchy severného Maďarska. Neďaleko Skaliska, asi 15 minút po zelenej turistickej značke smerom na obec Čučma, sa nachádza turistická chata pod Volovcom, ktorá bola postavená v roku 1933 v nadmorskej výške 1130 m n. m. a je najvyššie postavenou turistickou chatou v Košickom kraji. Chata ponúka ubytovanie aj stravovanie pre turistov. Najlepší prístup na vrch Skalisko na prelome zimy a jari je z malebnej obce Henclová po zelenej turistickej trase cez sedlo Volovec.

Vrch Bukovec

Vrch Bukovec sa nachádza vo Volovských vrchoch medzi obcami Švedlár a Poráč. Jeho nadmorská výška je 1127 m n.m. a je najvyšším vrchom Hnileckých vrchov. Jeho nezalesnený hôľnatý a lúčny vrchol poskytuje pekný výhľad do Hnileckej doliny, do Hornádskej kotliny, na východnú časť Nízkych Tatier s majestátnou Kráľovou Hoľou, na juhu sú to Volovské vrchy s najvyšším vrchom Zlatý stôl a za priaznivého počasia je možné vidieť celé Tatry (Západné, Vysoké a Belianske). Na vrchol Bukovca vedie modrá turistická trasa z obcí Švedlár a Poráč. Výstup na tento vrch je fyzicky aj časovo nenáročný v každom ročnom období.

Rady na záver

Pri výbere oblečenia na túry počas skorej jari je potrebné zohľadniť poveternostné podmienky a vonkajšiu teplotu. Turistika na horách v tomto období prináša mnohé riziká. Podcenenie tejto situácie tak môže viesť k menším, či väčším úrazom. V prvom rade sa chcete počas skorej jarnej turistiky cítiť dobre a komfortne. Preto buďte pri skorých jarných túrach obozretní a najmä nezabudnite na špecifickú výbavu vrátane teplého oblečenia, či už spomínaných trekingových palíc a vo vyšších nadmorských výškach aj mačiek. Vrstvenie je veľmi efektívna metóda pre turistiku aj počas skorej jari. Táto metóda vám dovoľuje rýchlo a efektívne sa prispôsobovať aktuálnym podmienkam a udržiavať tak správny tepelný komfort.

Vrstvy majte trochu na voľno, aby malo vaše telo priestor na dýchanie. Vonkajšie vrstvy (hlavne bunda, nohavice, obuv) si vyberte vodeodolné, aby ste predišli premoknutiu od dažďa alebo snehu. Čiapka, bunda, rukavice, čižmy a nohavice do snehu, sú potrebné na dokonalú izoláciu tela.  Bunda by mala mať kapucňu, ktorá vás ochráni pred vetrom, dažďom alebo snehom. Pod bundou potrebujete dostatok miesta pre nosenie ďalších 2-3 vrstiev. Treková obuv by mala byť vysoká, pohodlná a zateplená a mala by vám pomôcť predísť pošmyknutiu a pádu na kameňoch a blate. Kvalitné termoponožky sú dôležité pre udržanie nôh v teple. Vaša stredná vrstva môže byť vyrobená z akéhokoľvek materiálu. Oblečte si sveter, hrubú košeľu, aby bolo vaše telo v teple a pohodlí. Vnútorná vrstva pozostáva z termoprádla, ktorého úlohou je zachovávať telo v celkovej dokonalej tepelnej rovnováhe. Je vyrobené zo špeciálnych materiálov, ktoré majú schopnosť odvádzať pot z pokožky, zároveň však udržiavajú teplo a pohodlie. Ruky si chráňte nosením nepremokavých rukavíc. Aj počas jarných túr je potrebné sa hydratovať a preto nezabudnite, že chladné počasie neznamená, že by ste potrebovali vody alebo teplého čaju o niečo menej.

Na predajňu nám prišla nová istiaca pomôcka od nemeckej firmy Edelrid. Jedná sa o istiacu brzdu s asistovaným brzdením pre použitie na stenách, ale aj na skalách, kt. je určená na jednoduché dynamické laná priemeru 8.5-10.5mm.

Dá sa považovať o vážnu, rokmi overenú konkurenciu GRIGRI, a keďže grigrina mi dennodenne slúži ako pracovný nástroj a deriem už tretiu tak som sa rozhodol otestovať PINCH.

Samotné istítko vyniká jednou zvláštnosťou - a to je možnosť pripnúť ho priamo na istiace oko bez použitia HMS karabíny alebo akejkoľvek inej karabíny. Z hľadiska bezpečnosti nám tu odpadá o jeden prvok v istiacom reťazci, a pre vyťaženého ističa je to teda aj skrátenie času a eliminácia chýb vyvstávajúcich z používania istiacej karabíny (nezatvorenie zámku, priečne pretočenie...)

PINCH funguje skoro rovnako ako GRIGRI PLUS orientovaný na pravú istiacu ruku so spúšťacou páčkou vľavo, ktorá má funkciu aj tzv. antipanic (pri prudkom zatiahnutí páčky sa spúšťanie zablokuje). Súčasťou balenia je aj malá skrutka, po ktorej našrubovaní sa antipanic znemožní, a teda funguje ako klasické GRIGRI. Trochu si treba zvyknúť na samotné otváranie pri vkladaní lana, je potrebné stlačiť manžetu, aby sa dalo istítko otvoriť, čo je komplikovanejšie ako pri grigri, aj keď PINCH používame v súčinnosti s istiacou karabínou. Inak samotné istítko pôsobí veľmi solídnym dielenským spracovaním, kompaktným dojmom, podľa môjho vkusu trošku futuristisky. Oproti grigri prichádza len v jednom farebnom prevedení - grafitovo-čierno-krikľavo zelené.

Samotná práca s PINCHOM mi prišla za aktívne 2 týždne nepretržitého testovania viac než dobrá. Mám pocit ľahšieho podávania lana (starších a hrubších) - tu by som vyzdvihol podobné podávanie, no bez potreby priloženého ukazováka v záreze ako je to u grigri, hoc stále s priloženým palcom na ľavej strane istítka, čo ocenia ističi s menšími rukami. Čo sa týka vkladania lana, stalo sa mi, že som ho nezaložil do hlavnej drážky a ľahko sa môže stať, že ho nepozorný istič dá mimo, v tomto smere je grigrina intuitívnejšia. (viď obr.)

PRE:

• Použitie bez istiacej karabíny
• Ľahšie podávanie a manipulácia pri podávaní lana
• Antipanic a možnosť ho vypnúť
• Atraktívny design
• Nízka hmotnosť 234g

PROTI:

• Komplikovanejšie otváranie a vkladanie lana
• Pri použití bez karabíny, istiace oko musí byť tenšie (cca do 1,8cm)
• Nepoznáme mechanickú odolnosť oproti grigri (3 generácie)
• Orientácia primárne na pravú ruku (totožné s grigri)

VERDIKT: PINCH ostáva v mojej garáži ako hlavné istítko (uvidíme čo mi povie očakávaný PETZL
NEOX). Super istítko, určené skôr pre ľudí, čo aktívne istia, majú už niečo odistené s grigri a uvažujú
nad zmenou.

Matej ARPI Košuth

Psy a Tatry
Ono je to v živote tak, že niektoré veci je ťažké skombinovať, alebo sa priam vzájomne vylučujú.
Prípadov by sme našli viacero, ale pre dnešok by sme chceli nájsť možnosti pre tých, ktorí majú radi Tatry
aj psov.

V zásade by sa dalo predpokladať, že pes ako zviera by asi mal do prírody patriť, resp. byť jej prirodzenou súčasťou. V praxi je to ale o niečo komplikovanejšie. Domestifikované psíky už totiž nie sú šelmy vo svojom prirodzenom prostredí a teda ich nemožno považovať za súčasť biotopu, ktorý si s ich náhodnou prítomnosťou vo svojich citlivých mechanizmoch nevie poradiť.
Kamzík ktorý zbytočne spotrebuje energiu na útek pred psom, ktorý to s ním vlastne vôbec nemyslí zle, môže byť následne strhnutý prirodzeným predátorom, hoci sa nejednalo o oslabený kus. Havko je už vtedy ale doma na gauči a vstrebáva dojmy z výletu.
Z druhej strany je treba uviesť, že v prípade služobných psov, (stopy, lavínové akcie, vyhľadávanie nezvestných, prehľadávanie trosiek, ale i vodných plôch a mnoho iného ...) je pohyb a tréning týchto psov
v ich pracovnom prostredí nevyhnutný a mnoho krát od toho závisí záchrana ľudských životov. V týchto prípadoch je naopak povinnosťou nás všetkých urobiť všetko preto, aby sme im ich ťažkú prácu nekomplikovali, či už ide o výcvik, alebo reálny zásah. Sem možno pre príklad zaradiť napr. pachové znečistenie terénu po páde lavíny vykonaním malej potreby, odhodeným ohorkom, alebo iným detailom, ktorý psa na stope môže zdržať, alebo pomýliť.

Pokiaľ sa bavíme v rovine priemerného výletu so štvornohým parťákom do slnka aj nepohody, naše možnosti sú učené zákonom. Celú Vyhlášku 26/2023 nájdete aj priamo na stránke Tanap-u. Všeobecne však pohyb psa upravuje viacero zákonov, v závislosti od prostredia. Teda Zákon o lesoch, Zákon o poľovníctve a Zákon o ochrane prírody a krajiny. Každý samozrejme „po svojom“ A keďže bežný smrteľník len ťažko rozozná či sa práve nachádza v poľovnom revíre, alebo na lesnom, či inak kategorizovanom pozemku, zostáva nám používať zdravý rozum. Ten káže že pes by hlavne nemal plašiť zver. Je na každom chovateľovi a teda na jeho zodpovednosti, či naša „privolávačka“ zafunguje v prípade, že z porastu vybehne mladá srna rovnako efektívne ako na sídlisku vo výbehu. Z pohľadu psa je to však mnohonásobne silnejší podnet, obzvlášť, keď na to pes nie je zvyknutý. A teda aj tá neobľúbená vôdzka má určite svoje miesto na svete a oplatí sa ju používať.
V kombinácii s postrojom, absorberom a bedrovým pásom batoha, alebo aj lezeckou sedačkou nám dokonca pes (nie 2,45 kilový) môže výrazne pomôcť do kopca, viac sa unaví a navyše mu to pekne rozšíri hrudník. Tak isto stojí za to, obstarať výrazný obojok. V súvislosti so zaťažením však neslobodno zanedbať príjem tekutín, hlavne v teplých dňoch. A teda keď sme stotožnení s legislatívou a technicky vybavení, zostáva nám otázka, kam sa to v rámci toho Tanap-u so psom smie.

Nuž nikam, kde sú svište, kamzíky, šelmy, alebo iné chránené zvery. Máme ale vyčlenené trasy, kde je možné sa pohybovať v sprievode psa bez hrozby pokuty, samozrejme za predpokladu, že aj psy, rovnako ako iní turisti musia spĺňať základné normy správania. Povolené trasy sú:

• Žiarska dolina – Žiarska chata
• Popradské pleso TEŽ – Popradské pleso
• Starý Smokovec – rázcestie pod Slavkovským štítom
• Starý Smokovec – Rainerova chata
• Tatranské zruby – rázcestie nad Zrubami
• Nový Smokovec – rázcestie nad Zrubami
• Štrbské pleso – chata pod Soliskom
• Tatranská Lesná – Rainerova chata
• Tatranská Lomnica – Rainerova chata
• Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso
• Tatranské Matliare – rázcestie Šalviový prameň
• Biela voda – rázcestie Šalviový prameň
• Kežmarské žľaby – Tatranská kotlina.
Niekto obetavý si už dal prácu a vyjadril to aj graficky, pretože úprimne, mapka na stránke Tanap-u veľa
nenapovie.

Okolie Štrbského Plesa

Hrebienok:

Tatranská Lomnica:

Že to nie je veľa? Uznávam, pravda. No pre rovnováhu si dovolím uviesť, že kopčekov, kopcov a aj
kopčísk máme našťastie dosť a ja som ešte hnusný kopec nevidel. A ona tá pravá podstata Tatier niekde
okolo VI+A1 veru nie je nič pre psie labky.
Takže v konečnom dôsledku si môžeme užívať pohyb v prírode a určite sa pomestíme. To že sa rozptýli
koncentrácia návštevníkov v môže v konečnom dôsledku prospieť prírode, psom, aj nám.

Kompletné znenie Vyhlášky Okresného úradu Prešov o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma nájdete TU.

Po dlhom vyberaní tlmiču pádu , skúšaním rôznych tlmičov som sa rozhodol pre Phario 360 – Pozrime sa prečo ..

Test ferratoveho tlmiču pádu Phario 360.

• Určený pre deti a dospelých od 40 do 120kg
• Hmotnosť 595g
• Elastické rameno s celkovou dĺžkou 50cm ( pri maximálnom predlžení je dĺžka ramien 85cm )
• Novy indikátor pádu podlá ktorého na prvý pohlaď viete či bol tlmič už aktivovaný
• Tlmič pádu splna parametre novej normy pre ferratove tlmiče pádu EN 958: 2017.

Po dlhom vyberaní tlmiču pádu , skúšaním rôznych tlmičov som sa rozhodol pre Phario 360 – Pozrime sa prečo ..

Hmotnosť tlmiču pádu som vôbec neriešil .. tých par gramov hore-dole je na Ferrate úplne jedno ale jeho hmotnosť je skvelých 585g.

Podstatné pre mňa boli karabíny ... Ergonomicky tvarovane KEYLOCK karabíny s indikátorom opotrebenia. Veľmi jednoducho a ľahko sa otvárajú a zaklapávajú , v ruke sedia dokonale a manipulácia s nimi ide veľmi ľahko – kdež to pri iných karabínach mi išlo otváranie o dosť ťažšie a taktiež aj zaklapávanie na ferrate.

Pre mňa voľba číslo 1.

Ďalšia vec na ňom, ktorú si myslím že ocení každý je otočný kĺb 360 ktorý definitívne odstraňuje skrúcaním popruhov. Vôbec sa nemusíte sústrediť na zamotané popruhy , všetko za vás vyrieši otočný kĺb .. a vy si môžete o to komfortnejšie užívať samotnú ferratu. Určite je to vec za ktorú sa oplatí si priplatiť.

Trasa: Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso (lanovkou) – Lomnické sedlo – Lomnický štít – Lomnické sedlo – Tatranská Lomnica (lanovkou)

96. ročník Tradičného horolezeckého týždňa James sa našťastie konal aj tento rok, od 10. do 16. augusta. Na Popradskom plese sa stretli horolezci z celého Slovenska, ale aj Čiech. Košickí Rozlomiťáci nesmeli chýbať.

Je streda, na rannej oblohe ani mráčik a my schádzame na zastávku Popradské pleso. Oproti nám stúpajú prví ranní turisti. Tatry sa plnia. A my sme sa vybrali na Lomnický štít. V Tatranskej Lomnici sme o 8:30 a kupujeme lístky na lanovku na Skalnaté pleso. Hoci ešte len teraz otvorili, rady už sú pomerne dlhé. Stúpame do výšky, pred nami sa otvára pohľad na Lomnické sedlo a Lomnický štít. "Tam chceme ísť?" pýtam sa Janka. Zdá sa nám neuveriteľne strmý. Pozrie sa na mňa bez odpovede, v očiach mu vidím, že myslí na to isté.

Vďaka tomu, že sme využili lanovku a ušetrili si 2,5 hodinky strmého stúpania, začíname náš výstup už o 9:28 a mierime do Lomnického sedla. Úzky chodníček nás vedie divokou kosodrevinou a veľkými skalami po bývalom zelenom turistickom chodníku pod lanovkou. Do hodinky sme na Lomnickom sedle. Otvára sa nám výhľad do Malej Studenej doliny. Vrchol je ešte ďaleko, no zároveň blízko.

Zo sedla začíname stúpať po suti kameňov, ktoré sa miestami hýbu, inokedy sú príjemnejšie. V kameňoch je viacero cestičiek a trasu nám pomáhajú držať aj skalní mužíci. Terén sa asi po pol hodine stáva viac lezeckým ako turistickým. "Ty si ako kamzík," vraví mi Janko. Nemôžem si pomôcť, je v tom adrenalín a tento terén sa mi skutočne páči. Užívam si to. Držíme sa na hrebeni čo najdlhšie. Naľavo od nás vidíme čoraz viac z Doliny Studeného potoka, Téryho chatu a Priečne sedlo. Nádherné výhľady. Obliekame si sedáky, na hlavy nasadzujeme prilby.

Po ďalšej pol hodine nasleduje posledná časť nášho výstupu. Nakoľko ide o naše "tenkrát poprvé“ na Lomničáku, rozhodli sme sa vyliezť hore cestou Emeryciho nárek, známou aj ako Normálka,

Touto cestou sa väčšinou schádza, ale stretávame mnoho lezcov, ktorí ňou lezú na vrchol. Vďaka kramliam a reťazom je totiž najľahšia. Niekoľko dní vopred sme si čo najpodrobnejšie naštudovali trasu a prečítali niekoľko článkov o výstupe na Lomničák a do mobilu a hodiniek sme si stihali trasu v mape, ktorú sme sa snažili kopírovať. Lezieme, na ťažších úsekoch si pomáhame reťazami. Máme so sebou aj lano, keby sme sa chceli istiť, ale nakoľko reťaze vedú až na vrchol, rozhodli sme sa využiť dve odsedky, ktorými imitujeme feratové sety, a istíme sa týmto spôsobom. Lezečky nepotrebujeme, stačia nám nízke turistické topánky. Ľutujem jedine, že nemám kožené rukavice na feraty, tie by sa pri reťaziach zišli.

Nechce sa mi veriť. Sme na vrchole. Smejem sa. Je to šťastie. "Mám pre teba v batohu prekvapenie," vraví mi Janko počas toho, ako si užívame výhľad na každú svetovú stranu. Smejem sa či je to lano, nech ho znesiem smerom dole. Balili sme sa spolu, preto si myslím, že viem o všetkom, čo má so sebou. A on vytiahne dve mini fľaštičky TatraTea. Smejem sa ešte viac. Pripíjame si na náš prvý spoločný výstup na Lomnický štít. Prvý, no zaručenie nie posledný. Fotíme si výhľady a po chvíľke si sadneme na terasu, kde si objednávame pivko. Za odmenu. Debatujeme s lezcami a nasávame úžasnú atmosféru zo zdolaného vrcholu po vlastných.  

Sumár cesty zaznamenávaný mojimi hodinkami Garmin Vivoactive3:

Vzdialenosť: 5,58 km

Čas: 3:53 h

Priemerné tempo: 41:53 min/km

Celkové prevýšenie: 828 m

Hore nám to trvalo približne len 2:40 hodiny a bolo to menej náročné, než sme očakávali. Zostup je však často náročnejší, človek sa menej koncentruje a je vysilený. Preto sme do sedla zostupovali približne hodinu. Odtiaľ sme sa odviezli lanovkou až do Tatranskej Lomnice. Chceli sme totiž stihnúť kávu v obľúbenej cukrárničke v Starom Smokovci.

Katarína Kucková

Dnes sa pozrieme na batoh od firmy Mammut – Nirvana Flip 25L.

Základne informácie :

• hmotnosť: 1090 g
• objem: 25 L

Batoh ma najviac zaujal s funkčnosťou a dizajnom na prvý pohľad je veľmi príťažlivý. Taktiež je mimoriadne odolný  voči vode a oderu ( nie je nepremokavý). Je vhodný na jednodňovú turistiku a Via Ferraty. I napriek tomu, že je batoh navrhovaný  pre športy ako sú Skialp, snowboard a lyžovanie , ja ho plne využívam na moju obľúbenú turistiku. Vďaka úchytom, ktoré bezpečne a ľahko uchytia snowboard, lyže sú tam aj pomôcky/úchyty na prilbu, cepíny a paličky.  

Najviac ma na ňom zaujalo otváranie chrbtovej časti na zips cez ktorú sa pohodlne dostanem k všetkým veciam aj tým ktoré sú na spodku a nemusím všetko vyťahovať von. Chrbtová časť je príjemne mäkká so špeciálnymi mäkkými vankúšiky, tak isto sú vystužené aj ramenové pasy, ktoré ma nikdy neotlačili, čo je pre mňa obrovské plus. Vďaka chrbtovému systému môj chrbát netrpí po celodennej túre.  Na vrchu ma malé vrecko s flyšovou podšívkou na drobné veci napr. okuliare,  ,cennosti,. Hlavná komora je dostatočne veľká, zmestia sa tam bezproblémovo náhradne tričko , bunda , lekárnička, voda atď,ja tam nosím aj varič  Jetboil .Na bokoch sú uťahováky, ktoré slúžia na kompresné uťahovanie batohu, takže keď mám batoh poloprázdny utiahnem a batoh a vôbec sa mi na chrbte nekýve zo strany na stranu.Aby som nezabudol batoh je vybavený priehriadkou na hydrovak.

Tento batoh je vhodný aj na voľnočasové nosenie, vďaka svojej atraktivite.

Jediné mínus na ňom je, že nemá na bedrových pásoch kapsičky.Myslim že je to len maličky detail .

Batoh odporúčam všetkými desiatimi, keďže už mám s ním odchodené mnoho km v horách a zatiaľ ma nikdy nesklamal. A taktiež ho plne využivam aj na Bike.

DM

Začiatok našej trasy bol v Nezbudskej Lúčke od vlakovej stanice , pricestovali sme až z Košíc . Vydali sme sa po červenej značke

a  cca po 3km chodenia sa dostávame na Starý Hrad. Je to odbočka pomimo, ale stále značená červená. Určite ju netreba vynechať, z  hradu je veľmi krásny výhľad. Domáci ho rekonštrujú vo svojom voľnom čase, aby bol sprístupnený pre všetkých a je tam možnosť aj dobrovoľného príspevku na jeho opravu.

Pokračujeme stále po červenej a tu už začína  stúpanie až po chatu pod Suchym, kde sme si dali fajne čapované pivo a doplnili vodu na ďalšie km a vydali sa stúpať ďalej.

Celá trasa viedla po červenej značke, míňame vrcholy s krásnymi výhľadmi. Prvý vrch po chate je hneď Suchy (1 468m ). Z Neho sa nám odkrýva Malý Kriváň ( 1 671m ).

Konečne sa dostávame  na Malý Kriváň, kde si dávame malú pauzu a  niečo na zahryznutie,  aby sme doplnili energiu a vychutnávame si krásne výhľady na celý  hrebeň Malej Fatry , okolité kopce a samozrejme Veľký Rozsutec, ale ten nás bude čakať až nasledujúci deň.  Nás ešte čaká výstup na  Pekelník , Veľký Kriváň kde si vychutnávame chôdzu po hrebeni a všetku tú nádheru okolo nás.

Na záver dňa sa dostávame na Chatu po Chlebom. Tu aj prespíme , samozrejme vonku, nie v chate. Pred chatou je vykosený trávnik takže je tam priestor na spanie pod holým nebom alebo v stane.  Ak sa bojíte spať vonku nemusíte , určite tam nebudete spať samy . Pravdaže sa dá spať aj v chate. Na chate sa dá výborne najesť , napiť a doplniť zásoby vody na zajtrajší deň . Hlavne nastaviť budíky na východ slnka ktorý chceme stihnúť hore na Chlebe.

2.deň

Dobré ránko,  je ešte tma a my vstávame , balíme a vyrážame hore na CHLEB, kde nás čakal východ slnka . Bol krásny,  veď posúďte samy.

Po východe slnka pokračujeme zbytok hrebeňa a to na  Poludňový grúň  ďalej na chrbát Stohu. Stoh tentokrát obídeme a pokračujeme  po žltej značke, dostaneme sa do sedla Medziholie. Zdola sa dívame na Rozsutec a čaká nás 1,2km a 420m výškových hore na Veľký Rozsutec. Cestou hore nás čaká pár reťazí. Tie zbožňujem :D. Vybehneme tú štreku hore, aby sme si užili výhľad  z Veľkého Rozsutca – myslím si, že je to najkrajší kopec v Malej Fatre.

A sme na Veľkom  Rozsutci , Bola to fuška. ktorá samozrejme stála zato.

Z Veľkého Rozsutca pokračujeme  na Sedlo Medzirosutce celá cesta ide strmo dole , takže kolená dostanú zabrať. Osobne radšej chodím hore ako dole , ale kde vedia cesta hore musí aj dole J.  Posledný kopček ktorý nás čaká je Malý Rozsutec , z ktorého je výhľad do Terchovej a samozrejme na môj obľúbený Veľký Rozsutec .

Čaká nás už len cesta dole po zelenej značke až na Biely potok. Žiaden kopec len cesta dole. Dostali sme sa do dediny, kde nás čakala ešte cca 30minutova cesta dedinkou po asfaltovej ceste na bus  do Žiliny a následne na vlak do Košíc .

Bola to krásna pohodová dvojdňová  túra strávená v prírode Malej Fatry ktorú odporúčam prejsť každému.

Ďalší nádherný zážitok,  ktorý si môžem zapísať do pamäte,   a  pre vás ktorí ste to ešte neabsolvovali tak do poradovníka na ďalšiu trasu. Nabudúce vám napíšem akou trasou som šiel na Jahňací štít.

DM -  https://www.instagram.com/davco_adventures

Chystáte sa na túru po snehu? Uvažujete, že by ste sa dali na pravidelnú zimnú turistiku? Výborný nápad. Venujte však zvýšenú pozornosť ochrane svojho zdravia.

Príprava na zimnú turistiku začína výberom správneho oblečenia

Chystáte sa na túru po snehu? Uvažujete, že by ste sa dali na pravidelnú zimnú turistiku? Výborný nápad. Venujte však zvýšenú pozornosť ochrane svojho zdravia, začnite s tým, že si kúpite kvalitné oblečenie, ktoré je vhodné do snehu a chladného počasia, ale aj dostatočne pohodlné na náročnejší fyzický výkon.
 

Zimná turistika môže obsahovať všetko, čo od dobrodružného výletu očakávate, ak ju prispôsobíte svojim požiadavkám. Je jedno, či sa na cestu vyberiete s rodinou alebo sa rozhodnete pre samotársky únik pred problémami bežného života. Domov sa vrátite nabití pozitívnou energiou, s príjemnou svalovicou a čistou hlavou.
Ak doteraz ste neboli veľkým fanúšikom zimnej turistiky, v budúcnosti sa to môže zmeniť. Hneď na začiatku by ste mali vedieť, že má niekoľko výhod:
●    časová flexibilita, môže trvať len pár hodín, ale aj niekoľko dní,
●    finančná nenáročnosť, veď príroda je všade okolo nás,
●    zdravotné benefity (posilňuje imunitu, znižuje následky stresu, reguluje hladinu cholesterolu, spomaľuje proces starnutia kostí, pomáha bojovať s nespavosťou, depresiou, nadváhou atď.).

Navyše ponúka niečo pre každého. Ak ste fanúšik športu, rátajte s tým, že už aj po pár-hodinovej zimnej túre budete mať podobné pocity ako po náročnom tréningu. Ak milujete krásne miesta a o svoje cestovateľské zážitky sa radi podelíte aj na sociálnych sieťach, fotogenická zasnežená krajina a líca vyštípané od zimy vám určite spravia obrovskú radosť. Stále väčšej popularite sa tešia fotky z vtáčej perspektívy, stačí len využiť technologické vymoženosti dnešnej doby a kúpiť si dron s kamerou. Nebudú sklamaní ani tí, ktorí chcú potešiť tých najmenších členov rodiny. Zvoľte nejakú nenáročnú trasu, svoje ratolesti oblečte teplo, zbaľte si termosku s teplým čajom a môžete vyraziť.

Bez správnej obuvi ani na krok

Výber turistických topánok vhodných aj do chladnejšieho počasia je alfa a omega prípravy na objavovanie zimnej krajiny. Vaše nohy by vždy mali byť v teple a suchu. Preto, logicky, hľadajte obuv, ktorá je vodeodolná a zateplená. Vnútro kvalitných zimných turistických topánok je vyrobené z materiálu, ktorý vaše nohy udrží v teple aj tak, že daná obuv nie je príliš hrubá a ťažká. Na ľahšie zimné prechádzky sa perfektne hodí tenšia podšívka, ale ak sa chystáte na dlhšie trasy a mrazivý terén, pokojne zvoľte topánky s trochu hrubšou podšívkou.
Ak si kúpite naozaj kvalitnú obuv, v miernejšom počasí nebudete potrebovať hrubé ponožky. Napriek tomu, turistické topánky si treba vybrať tak, aby sa v prípade potreby do nich zmestila aj ďalšia vrstva. No určite sa vyhnite tomu, aby boli nadmernej veľkosti. Mohli by byť tak nepohodlné, navyše sneh alebo dážď by sa do nich dostal zvrchu veľmi ľahko. Ale proti tejto nepríjemnosti sa viete poistiť aj nepremokavými návlekmi.

7

Dresscode turistu: vrstvenie

Počas túry sa nebudete cítiť stále rovnako. Pri intenzívnejšom šliapaní vám bude teplo, ale ihneď, ako sa zastavíte, pocítite ostré zuby zimy. Aby ste sa týmto zmenám vedeli pohotovo prispôsobiť, oblečte si niekoľko vrstiev.
Poznáme 3 základné vrstvy, každá jedna má dôležitú funkciu. Ak niektorú vynecháte, môžete narušiť funkciu tohto „cibuľového systému“.
1. vrstva oblečenia: spodné nohavice, ponožky, tričko alebo tielko
Základná vrstva by mala byť priliehavá, ako keby bola vašou druhou kožou. Mala by odvádzať vlhkosť rýchlo a účinne, aby vaše telo ostalo suché. To však dokážu len niektoré materiály, napríklad merino, polyester alebo polyamid. Tieto kúsky môžete nájsť aj v položke „funkčné oblečenie“.
2. vrstva oblečenia: mikina/bunda
Funkcia druhej vrstvy spočíva v izolácii. Mala by odvádzať vlhkosť z prvej vrstvy tak, aby udržiavala teplotu (izolovala). Ideálnym materiálom je tzv. flís (fleece).
3. vrstva oblečenia
Zohráva kľúčovú úlohu v celom systéme, aj keď bez ostatných vrstiev by samozrejme nebola dostačujúca. Druhú, teda izolačnú vrstvu musí udržiavať suchú, aby sa zabránilo nežiaducemu úniku tepla v dôsledku hromadenia vlhkosti (potu). Zároveň by mala byť aj vodotesná a oderuvzdorná. Ide o kúsky oblečenia z materiálu s membránou, povrchovou úpravou alebo aspoň s vodoodpudivou úpravou.

Počúvajte signály tela

Nespoliehajte sa iba na teplé oblečenie. Ľudský organizmus je zázračný systém, ktorý neustále vysiela nejaké signály o tom, v akom stave sa práve nachádza. Pri teplotách pod bodom mrazu musí telo veľmi tvrdo pracovať na tom, aby dokázalo vyprodukovať dostatok tepla. V opačnom prípade môže dôjsť k nachladnutiu, v tých najhorších prípadoch aj zamrznutiu. Zvýšenú ochranu vyžadujú prsty na rukách, nohách, uši a nos. Medzi prvé varovné príznaky patrí znecitlivenie, zbelenie alebo brnenie postihnutej časti tela. Ak sa tieto príznaky objavia aj napriek tomu, že máte čiapku, šál a rukavice, okamžite ukončite svoj pobyt vonku a presuňte sa na teplé miesto. To isté platí aj vtedy, ak sa vám ťažšie dýcha.

Beh a rýchla chôdza v zime

Možno, že máte vynikajúcu kondíciu a turistiku v rovnom teréne vnímate iba ako ľahkú prechádzku. Pokiaľ potrebujete niečo intenzívnejšie, vaše športové potreby by mohol uspokojiť beh alebo rýchla chôdza v snehu. Keď s týmto typom fyzickej aktivity nemáte žiadne skúsenosti, odporúčame vám počkať na trochu lepšie počasie. Ale pokiaľ beh je už niekoľko mesiacov intenzívnou súčasťou vášho života a vonku nie je chladnejšie ako -10 °C, tak dajte tomu šancu. Rodinné preteky (ak nemáte malé deti) môžu byť krásnou bodkou za dňom strávenom v zimnej prírode. To, čo je naozaj dôležité, a to aj pre skúsených bežcov, je ochrana zdravia (aj) teplým odevom.

Predtým, než si dáte do tela v zasneženej krajine v teplote pod 0 °C, zabezpečte si nasledovné kusy oblečenia:

●    nepremokavá obuv, ktorú by ste mali ošetriť impegračným sprejom a môžete ju doplniť aj o protišmykové návleky,
●    teplé, ideálne lyžiarske ponožky alebo podkolienky, ktoré chránia aj lýtka, nielen kotníky,
●    dlhé bežecké nohavice,
●    tričko s dlhým rukávom z merino vlny alebo polyesteru, keďže tielko alebo tričko, respektíve športová podprsenka u dám stačiť nebude,
●    softshell bunda,
●    zimné rukavice,
●    ľahká čiapka, ktorá chráni aj pred vetrom, ale je z priedušného materiálu,
●    šál alebo šatka, nielen na krk, ale v prípade potreby aj na ústa,
●    čelovka alebo reflexné oblečenie, ak sa do terénu vyberiete poobede.

Zásady výberu správneho odevu na zimný beh alebo rýchlu chôdzu sa v niektorých bodoch líšia vtedy, ak sa teplota pohybuje nad 0 °C. Vrstvenie je dôležité aj v tomto prípade, ale strednú vrstvu môžete vynechať. Pokiaľ je naozaj teplo a slnečno, možno vám pod bundou bude stačiť aj tričko s krátkym rukávom z materiálu, ktorý odvádza vlhkosť. Vetrovka alebo bunda nemusí byť veľmi hrubá, už len minimálne preto, aby vám nezavádzala, keď si ju vyzlečiete. Ale dbajte na to, aby bola nepremokavá. Namiesto čiapky siahnite radšej po čelenke. Bavlnené ponožky vás môžu sklamať, ak vstúpite do kaluže, pretože absorbujú vodu.
 

Ochrana zdravia nespočíva iba v teplom oblečení. Podobne ako v lete, aj počas zimy bývajú slnečné lúče agresívne, najmä v horách. Natrite sa krémom s vysokým ochranným faktorom, nezabudnite ani na balzam na pery. Rozcvička je dôležitá v každom ročnom období, no v zime má asi ešte podstatnejšiu funkciu. V chladnom počasí sú svaly stuhnuté, na rozohriatie a dosiahnutie tzv. pracovnej teploty potrebujú dlhší čas.

Zdroj fotiek: freepik.com

Topánky sú základ. Ak sa vyberiete na výlet v nepohodlných topánkach, po pár hodinách chôdze je celá nálada fuč - bolestivé otlaky vám ju zaručene pokazia.

Kvalitná obuv však nemusí byť len funkčná. Môže aj vyzerať veľmi štýlovo. Pri výbere by ste sa však mali zamerať na to, aké aktivity v prírode sa chystáte robiť.

Tenisky na beh, obuv na turistiku v prírode či bežné tenisky na prechádzky - každý typ obuvi má rozličné vlastnosti. Sú prispôsobené, aby vám poskytli čo najpohodlnejšiu chôdzu. Navyše vás ochránia pred zraneniami tým, že tlmia nárazy, spôsobené náročnejším terénom, alebo aktívnym behom.

Obuv na ľahkú turistiku a rekreačné prechádzky

Najpopulárnejšie turistické atrakcie a výhľady na Slovensku sú dostupné po upravených chodníkoch, aby si ich mohlo pozrieť čo najviac ľudí. Máme tiež krásne mestá a hrady, na ktoré, aby ste ich videli, nepotrebujete špeciálnu turistickú obuv.

Ak sa nechystáte do náročného terénu, pokojne sa zamerajte na štýlové dámske tenisky. Iste medzi nimi nájdete také, ktoré budú nie len dobre vyzerať, ale budú dostatočne pevné a pohodlné. A môžete v nich chodiť celý deň, kamkoľvek.

Obuv na behanie v prírode

Kvalitné tenisky na beh vás podporia a zabránia vzniku kŕčov a iných nepríjemností. Vyrábajú sa tak, aby sa prispôsobili chodidlu, ale aj rôznym povrchom, od asfaltu, cez piesok, až po kombináciu skál a hliny v na lesných chodníkoch.

Tenisky na beh si vyberajte podľa typu vášho chodidla, resp. podľa výšky vašej klenby. Na trhu s dostupné tenisky pre vysokú klenbu nohy, pre normálnu aj nízku klenbu či ploché nohy. Ak sa vaše chodidlo pri chôdzi prehýba smerom dovnútra, budete potrebovať pevnejšie tenisky, ktoré mu poskytnú oporu.

A vzhľadom na to, že sa chystáte behať do prírody, vyberajte si obuv, vhodnú do členitého terénu, teda na trailový beh. Je zvyčajne o niečo ťažšia, ako bežecká obuv, vhodná do mesta. Predstavuje akýsi medzistupeň medzi bežeckými a turistickými topánkami. Zabezpečujú stabilitu, majú protišmykové vlastnosti a sú z priedušného materiálu

Náročnejšia turistika

Tlmenie nárazov, rozloženie váhy do celej plochy chodidla, husté šnurovanie. To všetko sú vlastnosti, ktoré oceníte na jarných výletoch do hôr. Šmykľavé skaly, skalnaté chodníky a zradný terén si vyžadujú úplne inú obuv, ako prechádzky do mesta.

Do tvrdšieho terénu budete potrebovať tvrdšie podrážky. Dobrá turistická obuv by mala mať pevnú konštrukciu, ktorá dodáva stabilitu každému kroku. Také je konštrukcia tzv. prístupových topánok, ktoré majú nízky strih, no vďaka tvaru a materiálu podrážky a hustému šnurovaniu sú v nich nohy dokonale stabilné a chránené aj proti vyvrtnutiu členka v ťažkom teréne.

Vrchný materiál turistickej obuvi by mal byť flexibilný a tiež nepremokavý - jarné počasie je nevyspytateľné, čo v horách platí dvojnásobne. So stúpajúcimi teplotami tiež oceníte priedušnosť vrchného materiálu.

Výlety do prírody si užijete len s kvalitnými topánkami. Našťastie, aj funkčná obuv sa dnes vyrába v štýlových dizajnoch a krásnych farbách. Stačí si len vybrať.

Zdroje obrázkov: erikafashion.sk., freepik.com